Podpoľanie
nad zlato
občianske združenie

12.8.2011

Keď počujeme chlácholivé ubezpečenia, že dobývací priestor neznamená povolenie na ťažbu, tak je to pravda. Ale ak niekto ubezpečuje, že je to len formálna záležitosť, tak potom klame. Reálne je to veľký krok smerom k ťažbe. Čo určenie dobývacieho priestoru znamená v praxi?

Je to závažné územné rozhodnutie !!!

O návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva rozhoduje Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Ten si vyžiadal okrem iných aj stanoviská mesta Detva a obce Dúbravy. Mesto Detva sa vyjadrilo bez prerokovania stanoviska s mestskými poslancami. Podľa zákona je to v poriadku, ale je to v rozpore s pravidlami fungovania miestnej samosprávy.

Dobývací priestor je územie, ktoré je v územnom pláne mesta alebo obce priamo určené na dobývanie ložiska, v našom prípade na ťažbu zlata. Iné aktivity (napr. stavby alebo hospodárenie) nie sú na takto vymedzenom území možné bez súhlasu príslušného orgánu a ten si musí vyžiadať stanovisko Obvodného banského úradu.

Pre obec či mesto teda dobývací priestor znamená zásadné obmedzenia pri nakladaní s časťou svojho územia. A o stanovisku obce alebo mesta v takýchto zásadných územných rozhodnutiach by jednoznačne malo rozhodovať mestské či obecné zastupiteľstvo. Pretože každá budúca zmena územného plánu musí prejsť mestským zastupiteľstvom – v súčasnosti sa s baňou v územných plánoch nepočíta.

Naopak, pre žiadajúcu firmu určenie dobývacieho priestoru znamená získanie územia určeného na ťažbu a aj získanie práva na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom, ak splní ďalšie zákonom určené podmienky. O tom, že toto právo má už hmatateľnú finančnú hodnotu, svedči napr. kauza sporu Slovenskej republiky s rakúskou spoločnosťou EuroGas v súvislosti s prideľovaním dobývacieho priestoru, kde Slovensko bude čeliť arbitráži vo výške pol miliardy eur alebo prípad z Kremnice, kde po neúspešných snahách o povolenie na ťažbu firma určený dobývací priestor zmluvne previedla na inú firmu a celý kolotoč sa začína nanovo.

Je na nás a našich poslancoch, či toto dopustíme. Či necháme o svojom území rozhodovať jednotlivcov, banských úradníkov či rôznych lobistov alebo si rozhodneme sami. Určenie dobývacieho priestoru Detva je ako výstrel na štarte, pričom cieľ je jasný: povrchová ťažba zlata kyanidovým lúhovaním. A dôsledok: lom 800x700 metrov do hĺbky 250 metrov a 30 miliónov ton nebezpečného odpadu na haldách. Nechceme sa iba nečinne prizerať ...

Obec alebo mesto „získa“ zásadné obmedzenia na nakladanie s územím, firma získa určenie územia na ťažbu a získa právo ťažiť. Dostaneme sa do pasce, z ktorej takmer niet cesty von. V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. proces EIA) budeme môcť nesúhlasiť s ťažbou, ale nemusí to znamenať definitívne zastavenie ťažby.

Preto chceme dosiahnuť posudzovanie vplyvu na životné prostredie (spustenie procesu EIA) ešte pred určením dobývacieho priestoru. Veď je to prirodzené a jednoduché: načo určiť niekomu dobývací priestor, keď v procese EIA odmietneme ťažbu? Načo je komu dobývací priestor bez povolenia ťažiť?

Komu ublíži proces EIA pred prípadným určením DP? Občanom, majiteľom pozemkov, poslancom aj vedeniu mesta výrazne pomôže správne sa rozhodnúť. Toto firme a banskému úradu prekáža? Ak firma nemá čo skrývať a je to taký skvelý a bezproblémový projekt, ako vyhlasujú, pomôže EIA aj im a firma by mala sama o to žiadať.