Občianske združenie Podpoľanie nad zlato
Kto sme:
Združujeme stovky ľudí, ktorí nesúhlasia so zámerom ťažby zlata na Podpoľaní. Zakladajúcimi členmi sú: Elena Grňová, Iveta Kalincová a Roman Podhradský. Podporu nachádzame aj v tisícoch obyvateľov podpísaných na petícii proti ťažbe zlata (11 185 podpisov k 5.4.2012). Nie sme nikým a nikde inak organizovaní, venujeme tomu svoj voľný čas a energiu, celú činnosť si aj sami hradíme. Spolupracujeme s viacerými občianskymi združeniami, ale konkrétne kroky v regióne vždy budú na miestnych obyvateľoch, nikto nespraví nič namiesto nás.
Prečo to robíme:
Chceme sa podieľať na rozhodovaní o našej budúcnosti. Máme na to právo. Nechceme v našej blízkosti povrchovú baňu, kyanidové lúhovanie a skládku nebezpečného odpadu. Je to devastácia prírody, bezprostredné ohrozenie ľudí a ich zdravia, nevratný zásah do krajiny, ekologická záťaž na desiatky rokov, v konečnom dôsledku aj finančné straty. Chápeme nádej niektorých obyvateľov vkladanú do pracovných príležitostí. Ale bude to krátkodobá činnosť s dlhodobými alebo trvalými negatívnymi následkami. Výhodná pre firmu, nevýhodná pre štát a Podpoľanie. Je to nezodpovedné voči prírode a hlavne voči našim deťom a budúcim generáciám, je to v rozpore so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Toto nemá čo robiť v blízkosti ľudí, takáto baňa patrí do púšte alebo do neobývaných oblastí.
Náš cieľ:
Zastavenie procesov smerujúcich k určeniu dobývacieho priestoru (DP) a k následnému povoleniu ťažby. Ako OZ sme sa stali účastníkom v konaní o určení DP. V ňom nesúhlasíme s určením DP a žiadame spustenie procesu posudzovania vplyvov umiestnenia bane a ťažby na životné prostredie (tzv. EIA) ešte pred prípadným určením DP.
Takisto nesúhlasia a proces EIA žiadajú vlastníci pozemkov, mesto Detva, obec Dúbravy, obec Očová, Pasienkové spoločenstvo Húsová, Lesný závod Kriváň, nájomca pozemkov a majiteľ salaša pod Zlatým vŕškom p. Zvara.
Čo znamená tzv. proces EIA:
V našom prípade je to proces posudzovania vplyvov umiestnenia bane, samotnej ťažby a následného spracovania rudy metódou kyanidového lúhovania na životné prostredie. Ako to
ovplyvní (ohrozí) prírodu a ľudí – ich domovy, záhrady a polia, životné podmienky, následky takejto činnosti, ...
Práve v tomto procese musí firma predložiť konkrétny projekt na posúdenie odborníkmi, verejnosťou, dotknutými
obyvateľmi, obcami a mestom Detva. V prípade aspoň jedného nesúhlasného stanoviska obce alebo mesta bude celý
projekt zamietnutý a nebude realizovaný.
Prečo nechceme, aby bol určený dobývací priestor Detva – Biely vrch bez procesu EIA?
Pre obec či mesto DP znamená zásadné obmedzenia pri nakladaní s časťou svojho územia. A o stanovisku obce alebo mesta v takýchto zásadných územných rozhodnutiach by jednoznačne malo rozhodovať mestské či obecné zastupiteľstvo. Naopak, pre žiadajúcu firmu určenie dobývacieho priestoru znamená získanie územia určeného na ťažbu a aj získanie práva na ťažbu zlata a na nakladanie s vyťaženým zlatom, ak splní ďalšie zákonom určené podmienky. O tom, že toto právo má už hmatateľnú finančnú hodnotu, svedči napr. kauza sporu Slovenskej republiky so spoločnosťou EuroGas v súvislosti s prideľovaním dobývacieho priestoru, kde SR bude čeliť arbitráži vo výške 1,25 miliardy eur alebo prípad z Kremnice, kde po neúspešných snahách o povolenie na ťažbu firma určený DP zmluvne previedla na inú firmu a celý kolotoč sa začína nanovo.
Určenie dobývacieho priestoru Detva je ako výstrel na štarte, pričom cieľ je jasný: povrchová ťažba a kyanidové lúhovanie. A dôsledok: lom 800x700 metrov do hĺbky 250 metrov a 30 miliónov ton nebezpečného odpadu na haldách. Nechceme sa iba nečinne prizerať...